TranscEnd

Radi nadávame na dnešnú spoločnosť. Nevyhovujú nám jej princípy, nie sme spokojní s vlastným smerovaním. Z každej strany sme bombardovaní mnohými požiadavkami, ktoré na nás kladie, a ktoré nie sme schopní spĺňať. Majú mnohé podoby. Čo najlepší pracovný výkon, čo najdlhšia kariéra, čo najvypracovanejšie telo. Už sme takmer zabudli, kde je naše skutočné […]

Heslom dnešnej doby je informovanosť, výkonnosť, efektivita, rýchlosť, flexibilita, kreativita v rámci všeobecného prospechu a v medziach normality, ktorej plody je schopná oceniť majorita tých „normálnych“, spĺňajúcich požiadavky úspešnosti. Vízia bezchybnosti, takmer robotickej dokonalosti sa šklebí z každého reklamného slogana a z každého […]

Piesok v očiach Putovanie vekov Karavány a bremená, čo človek nesie sám Opustené táborisko svieti do biela V milosrdných plameňoch vina zotlela A domov sa ohňom stal Láska včera podávala otvorenú dlaň Dnes odčítala zo starých slov Omyla soľ z rán Oprášené stopy v očiach zanechali zrnká piesku Plynú dovnútra slzami vyplavené Tokom času Odraz v […]

Ty vedel si mnoho predsa však (a je to tak dobre) prostý múdrych fráz a svätých právd vrastal si do prapodstaty bez póz s ľahkosťou vydretou každým krokom boľavými nohami a odtlakmi v snehu k životu láska a pokora k smrti nedelil si na drobné nehu so silou a tak aj dotyky občas chutili po hriechu zločine vytrhnuté zo stojatých vôd dobrých mravov […]

Zdiaľky Zvýšky Rozostretým pohľadom Pozorujem Teba Priateľka Máš ešte chuť aspoň dnes Pitvať moje srdce A hľadať stratené Čosi? V úsmeve ružovom, Tom dnešnom od Diora, Ponúkam seba (ako inak, zo zlata) Výmenou Za mlčanie Ešte sa neprebudil Bdie prituho Len po špičkách Okolo zrkadiel S tvárou zvrátenou K vitrínam V tichosti Bez stôp v machu […]

Tak vznešené sú Tvoje hlbinySťa hladina tichá po búrke Rozpínaš sa v diaľ V ich čírom prúde ja sa strácamDo nahoty zaodená (Srdce kladiem na oltár) Ešte chvíľa, pokým Slnce zhasneV útrobách Horíš do mňa plameňom A rozhasené podhubie Našich tiel Spája to odveké v nás – Život, Cesta, údel náš

Kráčal sám pustou krajinou, vôkol neho nebolo nikoho, kto rozveselil by jeho chmúrne myšlienky. Ticho našlapoval po cestičke, zabúdajúc na to, kým bol, kým veril, že je. Prešiel už mnohé mestá na svojej dlhej ceste, poznal neónové ulice, i tmavé zákutia ľudoprázdnych miest, no nikde nemohol pobudnúť dlhšie, odvšadiaľ ho hnala túžba vpred, neobzeral sa za seba. […]