Tak vznešené sú Tvoje hlbiny
Sťa hladina tichá po búrke
Rozpínaš sa v diaľ
V ich čírom prúde ja sa strácam
Do nahoty zaodená
(Srdce kladiem na oltár)
Ešte chvíľa, pokým Slnce zhasne
V útrobách
Horíš do mňa plameňom
A rozhasené podhubie
Našich tiel
Spája to odveké v nás
–
Život, Cesta, údel náš