Zamyslenie

12. októbra 2012, samalaa, Nezaradené

 

Radi nadávame na dnešnú spoločnosť. Nevyhovujú nám jej princípy, nie sme spokojní s vlastným smerovaním. Z každej strany sme bombardovaní mnohými požiadavkami, ktoré na nás kladie, a ktoré nie sme schopní spĺňať. Majú mnohé podoby. Čo najlepší pracovný výkon, čo najdlhšia kariéra, čo najvypracovanejšie telo. Už sme takmer zabudli, kde je naše skutočné miesto, kam patríme, pretože prináležitosťou k nespočetným skupinám len hľadáme vlastnú identitu, a mnohokrát strácame to, kým naozaj sme, a čomu veríme, prístup k hlbinám našich duší. Možno je to chyba modernej doby, kde na nás ceria tesáky vyumelkované podobizne nás samotných, alebo skôr ikon, ktorými by sme chceli byť. Častokrát tej honbe za dokonalosťou zasvätíme svoje životy, naháňame sa za nesplniteľnými predstavami, za tým, čo nám musí v každom prípade vždy uniknúť, pretože je to nedosiahnuteľné, hoci si mnohokrát myslíme, že už sme tomu tak blízko. Čo nám ale vlastne ako ľudským bytostiam chýba? Lepšie príležitosti pre uplatnenie, lepšie podmienky na život v blahobyte, lepšia informovanosť, aby sme neverili každému reklamnému sloganu, ktorý hlása, že vedie ku šťastiu? Alebo je dôvod iný, a vskutku to, čo nám chýba, nemožno nájsť nikde vo svete okolo nás? Mnohí vravia, nahliadnite do svojho vnútra, a poznáte, kým naozaj ste. Meditujte, navštevujte prednášky o sebazdokonalení, jedzte striedmo, cvičte jogu. Samozrejme to môže byť začiatok, a môže to byť telu i prospešné, pokiaľ tomu človek nepodľahne a neuverí, že len pomocou týchto metód nájde večné šťastie a vyrovnanosť, ktoré mu zabezpečia ešte väčšiu možnosť dopracovať sa k pomyselnej dokonalosti. No je to naozaj len začiatok cesty, a tá vedie k otvorenosti voči každému, k slobode, a najmä k Láske, ktorá je v živote každého človeka tým najdôležitejším elementom, a ktorá sa tak často vytráca z ľudských sŕdc, pretože sa cítia zranené z mnohých nesplnených očakávaní a mnohých prázdnych sľubov. No možno keby sme sa tak nepripútavali k veciam, titulom, či svojim partnerom, keby sme všetko brali ako prostriedok k získaniu šťastia a radosti, ako čosi, čo nám bolo poskytnuté pre úžitok nám a každému bez výnimky, neboli by sme takí ubolení životom a nevzďaľovali by sme sa Láske a jej darom, a hlavne druhým ľuďom. Dopriať každému väčšiu slobodu vlastnej voľby, rozhodnutí, ktoré nie vždy musia korešpondovať s naším zmýšľaním. Dnešná spoločnosť je možno „skazená“ , možno i popierajúca ľudského ducha a jeho hodnotu, ale sme to práve my, kto sa môže navrátiť tam, kam patrí, a kto má oťaže vo svojich rukách. Tým, že budeme neustále len hľadať chybu v systéme či vonkajšom dení, staneme sa slepými voči sebe, jeden voči druhému. A to by bola asi tá najväčšia chyba, ktorej by sme sa mohli dopustiť. Len Láska lieči, Láska je odpoveďou na každú bolesť, každú krivdu. Ak ňou dokážeme žiť za každých okolností, precitneme zo sna, ktorý nám vraví, aký by mal byť svet, aby sme sa v ňom cítili dobre. Pretože on takým je, to však dokáže vidieť len ten, kto sa naň díva očami porozumenia, tolerancie, a láskavosti.