O Tebe (báseň)

12. októbra 2012 16:11, Prečítané 708x, samalaa, Nezaradené

Tak vznešené sú Tvoje hlbiny
Sťa hladina tichá po búrke

Rozpínaš sa v diaľ

V ich čírom prúde ja sa strácam
Do nahoty zaodená

(Srdce kladiem na oltár)

Ešte chvíľa, pokým Slnce zhasne
V útrobách

Horíš do mňa plameňom

A rozhasené podhubie
Našich tiel

Spája to odveké v nás

–

Život, Cesta, údel náš

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Zamyslenie

12.10.2012

Radi nadávame na dnešnú spoločnosť. Nevyhovujú nám jej princípy, nie sme spokojní s vlastným smerovaním. Z každej strany sme bombardovaní mnohými požiadavkami, ktoré na nás kladie, a ktoré nie sme schopní spĺňať. Majú mnohé podoby. Čo najlepší pracovný výkon, čo najdlhšia kariéra, čo najvypracovanejšie telo. Už sme takmer zabudli, kde je naše skutočné [...]

Kratučká úvaha (to be continued later. . )

12.10.2012

Heslom dnešnej doby je informovanosť, výkonnosť, efektivita, rýchlosť, flexibilita, kreativita v rámci všeobecného prospechu a v medziach normality, ktorej plody je schopná oceniť majorita tých „normálnych“, spĺňajúcich požiadavky úspešnosti. Vízia bezchybnosti, takmer robotickej dokonalosti sa šklebí z každého reklamného slogana a z každého [...]

Putovanie vekov (báseň)

12.10.2012

Piesok v očiach Putovanie vekov Karavány a bremená, čo človek nesie sám Opustené táborisko svieti do biela V milosrdných plameňoch vina zotlela A domov sa ohňom stal Láska včera podávala otvorenú dlaň Dnes odčítala zo starých slov Omyla soľ z rán Oprášené stopy v očiach zanechali zrnká piesku Plynú dovnútra slzami vyplavené Tokom času Odraz v [...]

Najnovšie správy